Mal to byť večer, kedy absolútne spackaná sezóna Liverpoolu predsa len skončí šťastne. Európske finále po deviatich rokoch a šanca predrať sa do Ligy Majstrov. Po vyradení najväčšieho rivala, Manchesteru United a najvážnejšieho adepta na celkový triumf, nemeckého Dortmundu, stála v ceste posledná prekážka, veľmajster tejto súťaže- Sevilla. A The Reds šli za svojím cieľom skutočne nebojácne. V prvom polčase dovolili Španielom len dve individuálne akcie Banegu na vlastnej polovici, pri ktorých vždy ,,vykúpal“ troch protihráčov a jedny nožničky Francúza Gameira. Sami si pritom vypracovali niekoľko šancí vrátane otváracieho gólu Daniela Sturridgea a hromžili na hlavného rozhodcu Erikssona, ktorý neodpískal minimálne jednu penaltu po ruke Krychowiaka. Nič nenasvedčovalo tomu, čo príde.
Sevillskí totiž do druhého polčasu vleteli najlepšie ako sa dalo. Už po dvadsiatich sekundách vyrovnal Gameiro. A tento gól bol rozhodujúcim bodom zápasu, bodom, v ktorom sa ukázali skúsenosti oboch kádrov. Liverpool zostal totálne zaskočený nielen na ihrisku, kde sa nedokázal vymaniť z tlaku, ale aj na tribúnach, ktoré sa márne snažil manažér Angličanov Jurgen Klopp prebrať. A to mohol byť rád, že o ďalších päť minút neprehrávali po nájazde Gameira a ďalšej spálenej šanci toho istého hráča. Naproti tomu Seville narástli krídla a priaznivci The Reds vedeli, že je zle. Liverpool nemal za sebou svoj domovský stánok Anfield, na ktorom vybojovali postup vo všetkých predchádzajúcich kolách. Prestávka, počas ktorej by mohol Klopp prebrať zaskočených hráčov a dodať im nádej tak ako v zápase s Dortmundom bola v nedohľadne. Najväčšie hviezdy- Coutinho s Firminom, boli skoro úplne neviditeľné. Aby nebolo problémov dosť, už tak vratká obrana dostávala ranu za ranou vďaka zúfalému výkonu bývalého hráča Sevilly, Alberta Morena. A konečne, chýbal niekto ako bol Gerrard vo finále Ligy Majstrov v 2005, niekto, kto by zdvihol zástavu a viedol tím do boja.
To bude práve tým, čo musí Klopp (okrem celkového skvalitnenia kádru) v lete urobiť. Nájsť hráčov s dostatočnou mentálnou silou. Veď Liverpool stratil z vedúcej pozície v lige 19 bodov a dokonca trikrát mu na tri body nestačilo ani vedenie 2:0. Teraz dostal gól skoro okamžite po štarte druhého polčasu. „Stratili sme vieru v náš štýl hry. Z rýchlych a jednoduchých prihrávok sme prešli na pomalé a komplikované a naša formácia sa rozpadla,“ povedal po zápase Klopp. Ten istý tím, ktorý proti BVB dokázal za 20 minút otočiť z 1:3 na 4:3 sa zosypal ako domček z kariet. Klopp skúsil všetko, poslal na ihrisko Origiho, ktorý si ledva doliečil zranenie a mesiac nehral a Bentekeho, ktorý jeho dôverou príliš neoplýva. Nestačilo. Po góle na 2:1 bolo po zápase, Sevilla si svoj náskok skúsene strážila, zápas zmenila na vlastnú exhibíciu a súperovi nedovolila čo i len pomýšľať na zdramatizovanie zápasu. Zápasu, ktorý v skratke odrážal celú sezónu LFC, vyznačujúcu sa neskutočnou nevyrovnanosťou výkonov.
Napriek bolestivej finálovej prehre sa môžu fanúšikovia klubu z mesta Beatles tešiť na ďalšiu sezónu. Už samotný príchod Kloppa vlial fanúšikom nádej do žil. Veď za sedem mesiacov dokázal veľké veci a to bez letnej prípravy (ktorá je pre Nemcov futbal nesmierne dôležitá), bez jedinej posily a s kádrom, ktorý v čase jeho príchodu sebavedomie nevidel ani na obrázku. Hoci ani jedna z dvoch finálových účastí neskončila rozšírením pohárovej zbierky a nevyšla ani stávka na jednu kartu, kedy kvôli víťazstvu v Európskej lige Liverpool totálne vypustil záver domácej súťaže, v ktorej skončil až ôsmy a do Európy sa v budúcej sezóne nepozrie, rapídna zmena štýlu a zlepšenie výkonov je to, čo môže fanúšikom dodávať optimizmus. A očakávané posily sú už na ceste. Čo teda čakať od LFC budúcu sezónu? S útokom na titul nikto nepočíta, ale keď so súčasným kádrom dokázal Klopp to, čo dokázal, na čo sa môžu v klube od Mersey tešiť o rok?
