6.6 C
Prague
Úterý, 19 března, 2024
novinky
More

    Mohlo by Vás zajímat

    Ako Hodgson zabil Albion….


    Anglicko vyhorelo. Opäť. Tentokrát nestačilo na Island a s hanbou sa lúči už v osemfinále. A lúči sa aj samotný Hodgson. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov na tomto tíme kvôli jeho mladému veku nemal ležať tak veľký tlak. Na druhej strane mnoho ľudí očakávalo, že Angličania sú schopní prekvapiť. Čo sa však stalo, že hrdý Albion znova dopadol tak neslávne? Smag Vám v obsiahlej analýze ponúka odpoveď.

    Lavička

    Najväčší diel kritiky si samozrejme odskáče tréner Roy Hodgson. Muž, ktorý za 30 rokov kariéry dokázal získať trofej iba na severe Európy a napriek tomu prehlásil, že je na úrovni s Alexom Fergusonom. Muž, ktorý v Liverpoole po výhre 1:0 nad Boltonom ospevoval famózny výkon, rovnako ako bol spokojný po prehre (!) 0:2 v derby s Evertonom. Muž, ktorý takticky nikdy príliš nevynikal. Veď už pred šampionátom prehlásil, že nie je dôležitý štýl hry, ale kvalita jednotlivých hráčov. Myšlienka, ktorá v tejto fáze turnaja nemá čo robiť. Nečudo, že na posledných troch šampionátoch s Hodgsonom na lavičke Anglicko nebolo schopné vyhrať vo vyraďovacej fáze jediný zápas.

    Nominácia

    Prvé problémy boli evidentné už po ohlásení nominácie. Výberu viacmenej chýbali klasické krídla a očakávalo sa, že hrať sa bude tzv. diamant s dvomi hrotmi, na ktorý mali Angličania výborne zložený káder s hneď niekoľkými útočníkmi vo forme. Najväčším problémom však zostávala záloha. Hodgson do Francúzska zobral Wilsherea, ktorý celý rok nehral alebo Hendersona, ktorý toho odohral iba o niečo viac. Podsúvala sa tak otázka, kto bude hru tvoriť. Wilshere? Rooney? Pritom doma zostali dvaja hráči, ktorí prežili výbornú sezónu a danú úlohu by zvládli- Danny Drinkwater z Leicesteru a Mark Noble z West Hamu.

    Štýl hry a taktické chyby

    Z toho vyplýval najväčší problém. Hra Anglicka bola väčšinou pomalá na to, aby dokázala súpera zaskočiť. A to je samo osebe smutné, keď je tím postavený na mladých behavých hráčoch, ktorým takýto štýl nemôže vyhovovať. Po biednom výkone s Portugalskom (kde sa hral diamant s Rooneym na podhrote, ktorý v skutočnosti hral najvyššie a klasických útočnikov Vardyho s Kaneom vytlačil na stranu) prešiel Hodgson na klasické krídla. A bola to práve pravá strana s Lallanom a Walkerom (proti Rusku) alebo Clyneom (proti Slovensku), ktorá sa stala pákou celého tímu. Za celý turnaj Hodgson nielenže nezvládol vytvoriť funkčný systém, s Islandom jedinú funkčnú časť neváhal zahodiť.

    Hodgson má v reprezentácií jeden obrovský problém- snaží sa napodobniť hru tímu, z ktorého má najviac hráčov. Na Majstrovstvách sveta 2014 to postavil na hráčoch a taktike Liverpoolu, tento rok na Tottenhame. Z oboch tímov mu však chýbala kľúčová časť. V 2014 mal hráčov schopných zápas odbehať, nemal ale génia typu Suarez, ktorý by to dokázal sám rozhodnúť a na ktorého by zvyšok tímu pracoval. Tento rok rovnako chýbala kreatívna sila Tottenhamu, Eriksen alebo Lamela. Allimu sa šampionát nevydaril.


    Rovnako nezvládal ani reagovať na priebeh stretnutí. V tom poslednom len sťahoval záložníkov, aby posielal ďalších a ďalších útočníkov, ktorým ale ,,šokujúco“ nemal kto dať prihrávku. V tom istom zápase skončil na krídle Sturridge, ktorý tam nehral niekoľko rokov. Celý turnaj hral na hrote Harry Kane, ktorý však pôsobil ako tieň najlepšieho strelca Premier League. To, že zahrával štandartky už ani komentár nepotrebuje. Jamie Vardy dostal šancu od začiatku až v poslednom zápase skupiny napriek tomu, že zo všetkých anglických útočníkov pôsobil najlepšie aj v príprave, aj na turnaji. Raheem Sterling potvrdil svoju biednu formu a aj napriek tomu stále hral. S Islandom nastúpil v úplnom závere Rashford a pôsobil ako zjavenie. Allimu turnaj nevyšiel, napriek tomu ani raz nedostal šancu Ross Barkley. Hoci Hodgsonovi vyšli striedania proti Walesu (Vardy so Sturridgeom skórovali), proti Slovensku netrafil ani jedno. Alli s Kaneom sa hrali na schovávačku a Rooneyho prihrávky nachádzali väčšinou tribúnu. A s Islandom jediného schopného záložníka Diera striedal už v polčase.

    Tentokrát Angličania na koniec nepotrebovali ani svoje ,,obľúbené“ penalty. Rozlúčili sa ale ďalšou národnou klasikou, chybujúcim brankárom. Jediní, kto zniesli prísnejšie kritéria tak bol pred šampionátom spochybňovaný Lallana a okrem neho už len Walker. Nesklamali ani Rose, Clyne alebo Dier. Najväčšie hviezdy ale totálne vyhasli- o Kaneovi reč už bola a Rooney (nielen) v kľúčovom zápase nepredviedol zhola nič. Aj keď v prvom zápase s Ruskom Anglicko pôsobilo skvelo, jedna nekoncentrovanosť ich pripravila o body. A v derniére sa pod tlakom okolia znova rozsypali.

    Angličania na to tento rok mali. To by ale nesmeli mať na lavičke taktického dinosaura, ktorý vsádza na svoje kone na čele s Rooneym. Belgicko má na lavičke možno ešte väčšieho diletanta, tomu to ale uhrajú hviezdy. Anglicko ich buď nemá alebo totálne sklamú.

    Latest Posts

    pr clanky

    Redakce doporučuje